DÍKY!

Žiadne adventné zamyslenie som nehľadala.

Nepozerala som romantické vianočné komédie, ani som netrávila hĺbavú chvíľku v blízkom kostole.

Ten moment ku mne prišiel sám a nečakane, bez hľadania, ale asi to tak proste malo byť…

(Ne) plánované stretnutia

Stretla som staršiu pani, mala už niečo cez deväťdesiat rokov. Ako sama s úsmevom hovorila, už dávno mala byť pod drnom. Ale nebola a venoval mi trochu svojho času na krátku a nezáväznú konverzáciu.

Rozprávali sme sa o deťoch, vnúčatách i pravnúčatách. O tom, ako príjemné je vidieť, keď sa im darí, ako si budujú svoje rodiny, pracujú, stavajú si svoj dospelý život.

A prišlo aj na to, ako rýchlo život letí, ako je len krátkym a prchavým okamžikom. Ani sa nenazdáme a vietor nám ho vyfúkne ako pierko z dlane.  Pri tom všetkom ale presakovala z jej slov jedna emócia – vďačnosť.

Spomínala aj na nepríjemné chvíle, ako musela malú usadlosť, na ktorej s mužom hospodárili, odovzdať družstvu a začať robiť v miestnom kravíne. Práca to vraj bola nudná a nepríjemná …  Ale v živote proste každý dostane aj to dobré a aj veci, na ktoré by radšej zabudol, ukončila svoje spomienky.

Pripomenulo mi to moju prababičku. Keď zomrela mala vyše sto rokov a až na posledných pár z nich disponovala čistou a veľmi aktívnou mysľou. Vždy nám s úsmevom hovorievala: Deti moje, tak dobre, ako sa mám teraz, som sa ešte nikdy v živote nemala…

Niet sa čo čudovať, prežila dve vojny, počas tej druhej už mala aj vlastné deti, o ktoré sa bolo treba postarať. Spomínala na to, ako im vážila chlieb, aby sa každému dostalo rovným dielom a i tak ho bolo málo … Ale vždy sa nakoniec usmiala, čím spomienku poslala preč ako niečo, čo bolo mizerné, ale už sa nevráti a s pocitom, že dnes sa predsa máme taaak dobre …

Asi to bol nejaký zvláštny deň v znamení nezáväzných vážnych konverzácii, lebo len o pár hodín neskôr som stretla jednu známu, ktorá na mňa pri otázke ako sa má, vychrlila sadu sťažností na najrozličnejšie témy a celé to zakončila lamentáciami nad ľudstvom ako takým, jeho príšerným a neustále sa zhoršujúcim stavom, morálnym úpadkom a neodvratným koncom všetkého dobrého.

angel-569230_1280

A tak ma napadlo, že ak by som svoje deti mala naučiť len jednu vec, asi by to bola vďačnosť. Pocit, že veci proste sú dobré, aj keď niekedy v tom čakaní na dobré musíme prečkať aj pravý opak.

Blíži sa advent …

Vianoce za dvermi, moja prababička by ich vo väčšine českých či slovenských domovov vyhodnotila ako nadmieru bohaté a skutočne štedré.

A tak chcem poďakovať. Za všetko krásne, čo sa mi v živote deje a za všetky výzvy, ktoré ma niekedy síce bolestivo, ale predsa … niečo učia.

Sama za seba si k tomu tak predvianočne želám, aby som aj ja dokázala vidieť to pozitívne a nebabrala sa drobných nepodarkoch. A aby som sa u toho vždy dokázala smiať :).

Martina Bosáková

Jsem expert na cvičení Pilates. Učím lidi, jak správně cvičit, aby se se cítili skvěle ve svém zdravém těle. Můj příběh najdete zde >>

Jsem autorkou videí s lekcemi Pilates Videa Pilates >>

Ráda se s Vámi potkám také na facebooku >>

Komentáře
  • Stáhněte si eBook zdarma – 5 výchozích pozic – klíč k správnému provedení cviků nejenom v Pilates

    Zjistěte, jak se správně nastavit do výchozích pozic, aby Vaše cvičení bylo opravdu efektivní!

  • Zacvičte si!

    6 Pilates cviků na podložce, které Vám protáhnou záda a zaposilují břicho.

  • Nejnovější příspěvky
  • Rubriky